V mnohých európskych krajinách sa takéto situácie opakujú veľmi často. Pritom aj najskúsenejší riaditelia základných škôl sa s údivom zastavujú nad tým, koľko rodičov chce za každú cenu dosiahnuť, aby ich deti prijali do prvých ročníkov, hoci niekedy ešte nemajú ani päť rokov.

Podľa štatistického úradu sa v Nemecku minulých rokoch zvýšil počet detí, ktoré napriek tomu, že im „zle vychádzali roky", začali navštevovať prvé ročníky ZŠ, o viac než 50%. Viacerí odborníci vidia v týchto číslach dôsledky neprimeraného tlaku úspešnosti, ktorý rodičia prenášajú na svoje deti. Alebo je to skutočne snaha dať primerané vzdelanie deťom, ktoré na to majú?

V mnohých školských systémoch dnes vidno určitú všeobecnú tendenciu zrýchliť vzdelávanie, čo sa ale mnohokrát neskôr prejaví v jeho nedostatočnej hĺbke a kvalite.

Skoršie zaškolenie dieťaťa má podľa mnohých odborníkov zmysel len vtedy, keď dieťa aj pred svojím šiestym rokom života je zrelé pre vstup do školy nielen z hľadiska intelektuálneho, ale predovšetkým spolo - čenského.

A hoci tento trend sa dnes zdá byť veľmi rozšírený, je potrebné hodnotiť tieto prípady veľmi individuálne. Niektoré výskumy ukazujú, že skoré zapojenie sa do školského vyučovania nezanecháva na deťoch žiadne negatívne následky. Iné výskumy naopak poukazujú na fakt, že deti, ktoré neskôr vstupujú do školy, mávajú lepšie známky. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že kým v krajinách ako Francúzsko a Írsko deti už ako päťročné chodia do školy, v národoch ako Švédsko, ktoré obstáli veľmi dobre v európskych testoch P1SA, žiaci prvého ročníka začínajú iba ako sedemroční.

Preto sa aj niektoré nemecké spolkové republiky, napr. Hessensko, rozhodli novelizovať školský zákon a umožniť aj mladším deťom, ktoré dosiahnu šiesty rok až po 31. decembri, vstup do prvého ročníka školy. V tom prípade však je potrebné konzultovať celú situáciu so školským psychológom.

Ostatné prípady potenciálnych „mladších" prvákov sú v kompetencii riaditeľov škôl. Viacerí riaditelia však posudzujú tieto žiadosti s veľkou pozornosťou, pretože najčastejšie to sú nie chýbajúce intelektuálne, ale práve spoločenské schopnosti, na základe ktorých riaditelia neodporúčajú vstup dieťaťa do školy.

Znamená to, že hoci tieto deti vedia čítať a písať, chýba im predovšetkým schopnosť vychádzať so skupinou spolužiakov, vedieť vytvárať vzťahy a orientovať sa aj v nových, dosiaľ nepoznaných situáciách.

Tento trend skorého zaškolenia ukazuje ešte na ďalšiu dôležitú skutočnosť, že dochádza k postupnej, ale o to radikálnejšej polarizácii dvoch typológií rodičov: kým na jednej strane jestvujú rodičia, ktorí svoje deti v útlom veku vôbec nevzdelávajú a nepodporujú ich učenie (.,veď sú ešte deti, majú čas!"), na druhej strane sa zväčšuje počet otcov a matiek, ktorí svoje deti poháňajú k dobrým výsledkom za každú cenu a vynakladaním neuveriteľného množstva síl (a peňazí!), často aj s nádejou, že ich dieťa je mimoriadne nadané.

To, aké dôsledky môžu mať tieto rôzne postoje na naše deti, ukáže hádam až čas. Ale už teraz možno povedať, že netreba zabúdať aj na zlatú strednú cestu a predovšetkým na skutočnosť, že vo výchove je prvoradé dobro dieťaťa.